Hrôzy fašizmu zachvátili celú Európu a s ňou aj život v našej obci. Útrapy a strach o svoj život a o život blízkych neobišli ani obyvateľov Urminiec. Mnohí sa aktívne zapojili do bojov proti fašistom. Boli to Gustáv Ďurček, Štefan Winkler, Anton Kováčik, Gustáv Ďurík, Jozef Vinkler, Jozef Fabo, Štefan Jančovič, Alfréd Bago, Gejza Naštický, Jozef Chudý, Gustáv Chudý. V koncentračných táboroch boli mučení Jozef Chudý, učiteľ Štefan Selecký, Alfréd Bago, Gejza Naštický, Július Gallo, Július Belák, Imrich Bobula, Štefan Winkler, Jozef Pastierik, Štefan Jančovič, Domov sa vrátili fyzicky a psychicky zničení. Ako partizáni až do ukončenia bojovali Gustáv Ďurček ako partizánn a Gustáv Chudý ako účastník bojov o Duklu a príslušník 1. československého armádneho zboru. Nemecké jednotky 20. divízie SS Schill v roku 1944 postupovali od Nitry dvoma prúdmi – jeden cez Čakajovce a druhý cez Lefantovce a Oponice. 31. augusta boli povstalecké vojská donútené ustúpiť zo svojich postavení pri Lužiankach a Čakajovciach k Mýtnej Novej Vsi. Tu došlo k boju. Po nasadení tankov a obrnených transportérov do bojov museli povstalci ustúpiť na obrannú líniu tiahnucu na Urmince, Topoľčany a Krnču. Pri Urminciach 3. 9 1944 došlo k ťažkým bojom s nemeckými jednotkami. Tieto utrpeli značné straty. No straty na životoch boli aj na strane povstalcov. Povstalci ustúpili pred presilou do Topoľčian. Obec bola oslobodená 2. aprála 1945.