V Urminciach sa až do roku 1930 nevykonávalo žiadne organizované športové podujatie, pravdže, okrem pravidelnej telesnej výchovy vo vtedajšej ľudovej škole. Oživenie nastalo, až keď niektorí chlapci, ktorí chodili do meštianskej školy do Topoľčian, začali sami organizovať chlapcov z našej obce pre pravidelnú futbalovú činnosť. Boli to: Teofil Bago /1916/, Jozef Ďurík /1914/, Vojtech Kováčik /1913/.
Hrávať sa začalo na ihrisku s rozmermi približne 30 x 60 m na pozemku zvanom Krov. Chlapci spočiatku hrávali iba medzi sebou, nemali peniaze na oblečenia ani športovú obuv. Mnohým zanietencom to však nevadilo, že behajú v konopných nohaviciach.
Neskôr vznikla futbalová jedenástka. Jej zakladateľmi boli Gustáv Ďurík, Július Martiška, Štefan Uhrík, Ján Chudý, Ján Kováčik, Vojtech Halák, Štefan Halák, Ján Kúdela, Ján Belák, Ján Balajka, Imrich Bobula. Mužstvo sa posilnilo i niektorými hráčmi z okolia. Spočiatku sa hrávalo iba s najbližšími dedinami, ako sú Horné Obdokovce, Nemčice, Chrabrany, Radošina, Bojná, Veľké Ripňany. Na zápasy sa cestovalo na konských povozoch. Ak nebolo na odmenu pre pohoniča, tak sa šlo pešo. Registrácia vtedy neexistovala. Keď sa mužstvá dohodli, hralo sa. Počas druhej svetovej vojny sa hrávalo iba zriedka.
V povojnových rokoch 1946-48 dochádza k veľkému vzostupu športovej činnosti v obci. Vybudovalo sa riadne ihrisko /na území dnešnej ZŠ/. Zriadili sa i športové orgány na úrovni dnešného okresu a futbal sa začal hrávať organizovane, v rámci pravidelných súťaží a futbalových pravidiel. Nedostatky boli vo výstroji. Chýbali dresy, kopačky, lopty. Šikovní organizátori zohnali vyradenú výstroj z Baťovian. Zruční a obetaví obuvníci lopty i kopačky opravili a hralo sa. Kapitánom mužstva bol Július Bobula, ďalej hrali Leopold Mišík, Gejza Kalivoda, Štefan Cabaj, Jozef Mikula. Hrávala sa už i medziokresná súťaž medzi okresmi Trenčín, Prievidza, Topoľčany. V päťdesiatych rokoch sa začali hrávať i turnaje.
V rokoch 1960-66 bol podpredsedom TJ Ján Kúdela. Trénerom sa stal učiteľ Valent Fábik. A mužstvo bolo vtedy na veľmi dobrej úrovni. Pám Fábik dopĺňal mužstvo perspektívnymi hráčmi. Založil tiež žiacku jedenástku, ktorá sa neskôr stala základom pre ďalšie mužstvo.
V 60. rokoch sa aktivita funkcionárov zintenzívnila. Ihrisko sa prebudovalo na mieste, kde je doteraz. Zabezpečila sa výstavba budovy, kde sú teraz kabíny, sprchy a sklad materiálu. Veľkým podielom na výstavbu prispeli i samotní hráči a diváci.
Veľký záujem o futbal bol medzi chlapcami i za trénera Jozefa Podmanického /od roku 1961/. Tak sa postupne striedali generácie hráčov, striedali sa i funkcionári, ktorí postupne preberali zodpovednosť za rozvoj futbalu v obci. Po p. Jánovi Kúdelovi sa vo funkcii predsedu vystriedali Emil Kúdela, Ladislav Habaj, neskôr Aladár Huba, tajomník Ján Ďurík, členovia vtedajšieho výboru Ladislav Godál, Bohumil Godál, Dezider Bago, Aladár Grznárik a iní zorganizovali v roku 1974 pri príležitosti 40. výročia organizovaného futbalu v Urminciach stretnutie s majstrom vtedajšej federálnej republiky- Spartakom Trnava, ktoré vtedy viedol populárny tréner Anton Malatinský. Bola to významná športová a spoločneská udalosť. Naši hráči vtedy dosiahli pekný výsledok- prehrali iba 1:3.
V rokoch 1960- 70 sa najvýznamnejšie úspechy dosiahli v krajskej súťaži. Cestovalo sa i do okresov Nitra, Prievidza, Trenčín. Mužstvo patrilo medzi najlepšie v rámci okresu.
Po istom útlme a návrate do okresých súťaží sa mužstvo vrátilo do krajskej 1.B triedy, v ktorej pôsobilo do r. 1978. O úspech A mužstva v tejto súťaži sa výrazne zaslúžil tréner Štefan Mokoš.
Po roku 1978 sa postupne v klube začala prejavovať stagnácia, rezignácia hráčov i niektorých funkcionárov, zhoršovala sa disciplína a nastal i populačný útlm.
Od roku 1982 prevzal futbalovú aktovku nový výbor na čele s predsedom Alexandrom Pastirikom, tajomníkom Igorom Chrenkom a členom výboru, vedúcim A mužstva Ladislavom Godálom. Doplnilo sa materiálne vybavenie klubu. Z vlastných prostriedkov boli vybudované garáže pre autobus a nákladné auto a jedna kabína. I napriek istým finančným ťažkostiam výbor zabezpečil kúpu autobusu. Výrazne sa zlepšila práca s mládežou, a to najmä od roku 1977, keď začal najmladších furbalistov trénovať učiteľ ZŠ Igor Chrenko.
V roku 1984 výbor zorganizoval oslavy 50. výročia vzniku organizovaného futbalu v Urminciach. Na urminský trávnik vybehli slávni internacionáli Slovana Bratislava pod vedením Antona Urbana. Privítali sme i dvoch významných hostí- Ing. Milana Mlsu a vtedajšieho reportéra Slovenského rozhlasu, legendárneho Gabriela Zelenaya. Títo majstri slova dokázali navodiť naozaj príjemnú atmosféru.
Hlavnými orgaizátormi tohto podujatia boli Alexander Pastirik, Ladislav Godál, Igor Chrenko. Nemalú zásluhu na vydarenom priebehu osláv mal i bývalý ekonóm JRD p. Jozef Páleník.
O dobrú reprezentáciu obce sa zalúžili i niektorí rozhodcovia, ktorí pochádzali z Urminiec. Najskôr spomenieme Jozefa Patáka, pre ktorého sa píšťaľka stala súčasťou života. Dostal sa na súpisku rozhodcov 1.celoštátnej ligy. V divíznych súťažiach pôsobili ako rozhodcovia Ernest Cabaj, Marián Dubný st., Jozef Janoťák. V okresných súťažiach dlhé roky rozhodoval Jozef Števanka. Marián Dubný ml. V súčastnosti rozhoduje zápasy 3. slovenskej ligy.
V Urminciach sa však nehrával iba futbal. Okrem stolného tenisu sa mnohí ľudia venovali turistike, hrali sa kolky, organizovali sa súťaže v športovej streľbe, preteky na motocykloch, hokejbal.
Uskutočnilo sa niekoľko ročníkov Behu oslobodenia za účasti kvalitných bežcov z viacerých miest a obcí Slovenska.
Pre rozvoj urminského športu bude potrebné urobiť ešte veľa práce: výstavba tribúny a podobne. To je však otázka budúcnosti.