Možno predpokladať, že v minulosti sa i obyvateľstvo Urminiec zaoberalo remeselnou výrobou. Obyvateľstvo bolo nútené hľadať i iné zdroje obživy a zamestnania. Pôda bola málo úrodná a bolo jej nedostatok. Remeselníci v mestách nestačili pokryť potreby dedinského obyvateľstva a tak sa začína remeslo udomácňovať aj na vidieku. K typickým remeslám patrilo i kováčstvo, mlynárstvo, krajčírstvo, ševcovstvo. Najrozšírenejším remeslom bolo hrčiarstvo. Samozrejme, že paleta remesiel v blízkom okolí bola veľmi rozmanitá. Útržkovitý doklad o novšej remeselnej výrobe v Urminciach nájdeme v obecnej kronike. Po roku 1900 sa remeslom: obuvníctvom zaoberal Jozef Chudý, kováčstvom Pavel Košovský, krajčírstvom Rudolf Martiška a Štefan Košecký. Kolárske remeslo vykonávali Štefan Pastirik a František Hubinský. Poľnohospodárske produkty a remeselnícke výrobky obyvatelia predávali na trhu. V blízkom okolí sa trhy konali v Topoľčanoch a Bojnej.